Ženský futbal má svoje kúzlo a čaro – rozhovor s reprezentačnou trénerkou Oľgou Kušnierovou


Dátum: 27.08.2012

„Proste je to krásna kolektívna hra.“

Kam kráčaš slovenský ženský futbal? Aké to vôbec je hrať a trénovať ženský futbal? Nuž veru poviem vám, viem o tom svoje, a to práve preto, že moja sestra Oľga Kušnierová si zvolila futbalovú cestu. Keď mala osemnásť rokov, dumala, kam ísť po gymnáziu študovať a radila sa so mnou. Nebolo nič ľahšie ako postaviť ju pred veľkú výzvu, aby študovala na Fakulte telesnej výchovy a športu špecializáciu futbal. Nuž, bola to poriadna výzva, lebo to je jeden z najprestížnejších odborov a nikdy ho žiadna žena na Slovensku neštudovala. Musela zvládnuť talentovky a prímačky, ale pustila sa s vervou do toho, chcela to dokázať a podarilo sa. Dodnes mi zostanú zábavné spomienky, ako na ňu chalani futbalisti hľadeli, čo tam osamelá medzi nimi robí, keď bojovali o miesto na školu. A tak sa stala priekopníčkou a dnes už ďalšie dievčatá kráčajú v jej žensko – trénerských futbalových šľapajách.

Bola miláčik takej futbalovej osobnosti ako profesor Ladislav Kačáni, ktorý zostane jej veľkým učiteľským vzorom. Ako prvá žena v našej domovine teda vyštudovala futbal, aby sa mu mohla profesionálne venovať. Do futbalového kolotoča naskočila až ako štrnásťročná v prvom ročníku gymnázia, ale keďže mala výborný základ z atletiky a navyše s naším ockom často naháňali futbalovú loptu, keďže je futbalovým trénerom, mohla si moja sestra Oľga svoju vysnívanú cestu zrealizovať. Vo svojej kariére toho stihla dosť, videla, zažila a futbalu si užila ojój. Jej materským klubom bol Iskra Holíč, tam sa zaúčala futbalovému kumštu, zdokonaľovala vo futbalových fintičkách a tu i dostala v pätnástich rokoch svoju prvú reprezentačnú pozvánku medzi najlepšie slovenské ženské futbalistky. Bol to veru rýchly skok a jej futbalová kariéra bola spojená s cestovaním na medzinárodné zápasy v národných farbách. Počas štúdia v Bratislave a dva roky po ukončení hrala za Slovan, s ktorým získala dvakrát Majstra Slovenska a s Holíčom niekoľko strieborných a bronzových medailí v 1. SNL, pričom prvé striebro z Majstrovstiev Slovenska hneď vo svojej prvej futbalovej sezóne 1991/1992. V roku 1998 bola v jedenástke roka a svoju kariéru hráčky (s Brnom obsadili 3. miesto v Českej republike a ďalej štvrté miesta), keď hrala najmä v zálohe a v obrane, dobačovala v Brne, kde žije dodnes a trénuje brnenské juniorky. V tomto roku dostala od Slovenského futbalového zväzu ponuku, ktorá sa neodmieta, prijala post trénerskej asistentky reprezentácie do devätnásť rokov, slovenské juniorky. A tak v mojich očiach stále sestra Olinka, vo svojich 36. rokov (13.2.1976) rozbehla po tom, čo má za sebou popri trénovaniu dievčenských mužstiev i chlapčenské, nastúpila svoju reprezentačnú databázu. Jej prvý výjazd smeroval na turné do Ruska, do Soči. Dva týždne tak mohla spolu s kolegyňou, hlavnou trénerkou Katarínou Paxnerovou a ich hráčkami vnímať slovenský juniorský futbal v dievčenskom podaní v plnom zábere a nasadení. Tak teda: kam kráčaš slovenský ženský futbal?

* Oli, máš za sebou svoju trénerskú reprezentačnú premiéru, s akými dojmami si pricestovala z Ruska, ako ste zvládli s dievčatami prípravný pobyt tam?

- Bola to pre mňa obrovská nová skúsenosť, lebo za svojej hráčskej kariéry som sa nikdy nezúčastnila tak obrovského turnaja a z pozície trénerky takisto nie. Taktiež to bolo pre mňa nové v tom, lebo som nepoznala kvalitu hráčok Slovenska tejto vekovej kategórie, nakoľko na Slovensku nemajú dievčatá do 19 rokov svoju vlastnú súťaž, ale väčšinou hrávajú v družstvách žien. Milo ma prekvapila ich kvalita a aj keď sme na turnaji obsadili deviate miesto, tak to určite nebolo sklamaním, lebo sme hrali s družstvami, ktoré sa spoločne pripravujú už dlhšie a naše dievčatá sa na tomto turnaji len spolu zoznamovali a ich výkony sa zápas od zápasu zlepšovali. Turnaj niesol názov „Kubánskaja vesná“ - Kubanska jar a zúčastnilo sa ho 12 tímov, ktoré boli rozdelené v troch skupinách po štyroch. V prvom zápase sme podľahli Turecku 0:3, v druhom sme remizovali s Krasnodarským regiónom 0:0 a v treťom podľahli Číne 0:2. Následne v zápasoch v skupine o 9. - 12. miesto sme vyhrali nad Bieloruskom 2:0, taktiež výhra nad Ruskom 2:1 a remíza 0:0 s Estónskom, čo znamenalo celkové deviate miesto pre Slovensko. Víťazom turnaja sa stali hráčky Kórei, druhá skončila Čína, tretie Turecko, štvrté Rumunsko, piate USA, šieste Rusko 1, siedma Ukrajina, ôsmy Krasnodarský región, deviate Slovensko, desiate Rusko 2, jedenáste Estónsko a dvanáste Bielorusko. Jednoznačne veľmi kvalitný a silne obsadený turnaj dievčat v tejto vekovej kategórii, z ktorého si odnášame množstvo nielen zážitkov, ale najmä potrebných skúseností. Ako som už spomínala hlavnou trénerkou je Katarína Paxnerová a ďalej realizačný tím okrem mňa ako asistentky trénerky tvoria tréner brankárok Michal Morávek, vedúca družstva Helena Rauscherová, lekár MUDr. Igor Slepčan, masér Kamil Hospodár

* Ono to zrejme bude v ženskom futbale dosť špecifické, určite ste len takou mladšou sestričkou veľkého slovenského futbalového brata, ale napriek tomu sú určite pozitíva, na ktorých je možné do budúcnosti v prospech rozvoja tohto športu pre dievčatá pracovať.

- Pozitíva vidím v tom, že dievčatá majú záujem na sebe pracovať a zlepšovať sa ako jednotlivkyne, aby tým mohli pomôcť celému tímu. A samozrejme je pre nich reprezentácia do 19 rokov len odrazovým mostíkom na ich ďalšej futbalovej ceste. Do budúcnosti by bolo určite veľmi prospešné pre rozvoj tohto športu utvoriť na Slovensku samostatnú súťaž pre dievčatá do devätnásť rokov ako je to v Čechách, lebo prechod dievčat zo žiackeho veku priamo k ženám je ozaj veľkým skokom a veľa talentovaných dievčat nedostane toľko priestoru hrať a zaradiť sa do tímu, ako by to mali vo vlastnej súťaži.

* Všeobecne navyše možno povedať, že v dnešnej dobe by bolo veľmi prospešné, keby sa celkovo venovalo viac nielen chlapcov, ale i dievčat akémukoľvek športu a zrejem z tvojho pohľadu doporučíš už malým dievčatkám aj futbal.

- Určite by som všetkým doporučila akýkoľvek šport, lebo ja sama sa športu venujem od detstva a určite mi to dalo veľa, nielen pre zdravie, ale aj pre to, že šport formuje aj iné stránky osobnosti jednotlivca, učí ho byť zodpovedným, odolným po psychickej stránke. A malým dievčatkám by som určite doporučila nielen futbal, ale akýkoľvek iný šport, hlavne nech robia to, čo ich baví a prináša im radosť.

* Prečo práve futbal v podaní dievčat, žien, čo ťa na ňom nadchýna, uchvacuje, nie je to predsa len výsostne mužský, chlapčenský šport?

- Futbal sa mi páči ako taký, či už v podaní mužov, žien, chlapcov, či dievčat. Od malička som sa vďaka ockovi pohybovala vo futbalovom prostredí a všetko to prišlo akousi prirodzenou cestou. Je to fajn, keď hráč ovláda loptu, dáva góly alebo bráni, aby gól nedostal. Proste je to krásne kolektívna hra. Nemyslím si, že to je výsostne chlapčenský šport. V dnešnej dobe už má ženský futbal veľké meno vo svete a v niektorých krajinách dokonca predčí ten mužský. U nás sa tiež dostáva do povedomia verejnosti, aj keď by možno mohol byť viac ocenený. Z mojich futbalových vzorov ma zaujal Brazílsky tím mužov a v ňom Dunga a jeho herný štýl, bol to vynikajúci defenzívny hráč. Celkovo som sa snažila a snažím z každého dobrého človeka odpozorovať asi to najlepšie.

* Tvoja životná filozofia je teda taká, že ide predovšetkým o to, aby deti, mladí ľudia športovali, si učiteľkou na základnej škole, učíš angličtinu a taktiež z hľadiska odboru telocvik, čo potrebujú dnešní mladí ľudia pochopiť, ako ich ty motivuješ, aby športovali?, lebo napokon je to tak, že človek sa potrebuje aj kvôli svojmu zdraviu a celkovému životu hýbať – športovať.

- V podstate áno, neviem si život bez športu predstaviť a svojím vlastným príkladom sa snažím motivovať nielen deti v škole, kde učím, ale aj svoju dcérku Moničku vediem k športovaniu a každú spoločnú chvíľku sa snažím okoreniť niečím zdraviu prospešným, najmä teda pohybom, či už v prírode, na ihrisku alebo v telocvični.

* Vráťme sa však k tomu, čo ty si si pre svoj život vysnívala v kopačkách, pamätám si ako si dostala pod stromček tie svoje prvé a ako si s nimi aj od dojatia a nadšenia spala, to sú presne tie veci, ktoré formujú sny každého športovca. Čo sa odvtedy zmenilo u teba Oli, stále je to veľká futbalová láska?

- Ja som futbal začala hrať pomerne neskoro v porovnaní s dievčatami v dnešnej dobe. Spomínam rada ako mi v 15 rokoch na prvom tréningu dievčatá v Holíči našli kopačky - „gumotextilky“ a aká som mala radosť. Bolo to v lete a svoje prvé značkové kopačky som dostala na Vianoce a veľmi som si ich vážila a opatrovala. A ani neviem, aké som mala sny a túžby, proste ma futbal bavil, robila som všetko naplno a prinieslo to svoje ovocie. Rada som chodila na tréningy, bavilo ma to a keď mi prišla prvá pozvánka do reprezentácie, bola som veľmi nadšená a vlastne som to ani nečakala. Vždy som sa snažila na sebe pracovať, trénovala som aj individuálne, dávala som na rady sestry – teba, čo a ako mám zlepšovať po kondičnej stránke, získala som tým veľa skúseností aj do mojej trénerskej praxe a stále dostávam. Futbal je jednoducho už môj život a ponuku robiť asistentku pri reprezentácii som prijala, lebo je to pre mňa nový pohľad na futbal, nová chuť a impulz.

* Čo bude pre teba vždy futbal znamenať a najmä určite tie začiatky ti navždy zostanú v spomienkach, na čo najradšej spomínaš?

- V podstate som na to už odpovedala v predchádzajúcej časti – spomienky, prvé kopačky v šatni v Holíči, prvý zápas v Lučenci, kde ma veľké ihrisko úplne pohltilo, reprezentácia, Fakulta telesnej výchovy a športu v Bratislave a štúdium trénerstva, dva tituly Majstra Slovenska so Slovanom, ocenenie v jedenástke roka.

* Tak to bol ako rodný futbalový Holíč, s ním zisk niekoľkých strieborných medailí v 1. SNL i bronzových kovov a stále tvoje kamošky, s ktorými sa dodnes v dobrom stretávate, potom veľa nového a zaujímavého na vysokej škole a v majstrovskom Slovane, aké zážitky si si priniesla odtiaľ?

- Zážitkov je veľa, ide o to, že všade sa utvorila vynikajúca partia ľudí, ktorá išla spoločnou cestou a hlavne všetkých spájal futbal!

* Nemôžeme zabudnúť ani na tvoju reprezentačnú kariéru, zahrala si si v mnohých vyspelých futbalových krajinách, kde to ženy s loptou vedia famózne, svoj veľký zápas si si odohrala v Nemecku proti takým kvalitným hráčkam, jednými z najlepších na svete, proti Nemkám, ako to vnímaš všetko s odstupom času, ty a reprezentácia?

- Reprezentácia je asi snom každého mladého športovca, je to v podstate taký vrchol. Bolo to nádherné obdobie, lebo sa nám podarilo hrať s veľkými ženskými futbalovými krajinami Nórsko, Nemecko, Fínsko, ďalej Belgicko, Izrael, Švédsko, Rumunsko a veľa ďalších. Bohužiaľ sa nám ani raz nepodarilo prebojovať cez kvalifikáciu na Európsky šampionát, ale i tak sme získali veľa hráčskych skúseností, ba dokonca vďaka vynikajúcim tréningom pána trénera Pavla Peráčka som si zobrala veľa aj do ďalšieho trénerského života.

* Teraz opäť môžeš zažívať to najlepšie, čo slovenský futbal má v kategórii do devätnásť rokov, aké sú tieto dievčatá a čo vidíš ako perspektívu do budúcnosti?

- Ako som už spomínala, dievčatá majú záujem na sebe pracovať a zlepšovať sa, sú talentované a dobre pripravené zo svojich klubov, najmä na hráčkach Slovanu Bratislava je vidieť práca trénerky Katky Paxnerovej, ktorá je právom i trénerkou U19. Dievčatá majú motiváciu dostať sa do tímu, ktorý bude hrať v októbri kvalifikáciu na Majstrovstvá Európy. Je teraz na nich ako na sebe budú pracovať. Všetky vedia, kde majú ešte rezervy a čo je treba vylepšovať. Aby som nespomínala len Slovan, aj hráčky z iných klubov ukázali svoj talent a chuť hrať v tomto tíme. Niektoré z hráčok sa už objavujú aj v reprezentácii žien, iné sú mladšie a skúšajú sa vytiahnuť z repre do 17 rokov a tiež sa ukázali ako perspektívne pre tento tím.

* A ktoré tie svoje osobné futbalové úspechy si najviac ceníš, čo v tebe bude vždy vyvolávať príjemné futbalové pocity?

- Určite sú to tituly Majstra Slovenska so Slovanom a ocenenie „Hráčka v 11 roka“.

* Moje krstniatko, tvoja dcérka Monička si už prvé kopačky vybrala v štyroch rokoch, je to pohybový šikulka, takže budeš ju viesť v tvojich futbalových šľapajách?

- Nechcem ju do ničoho tlačiť. Chcem, aby si vybrala sama. Síce už vraví, že chce byť ako ja futbalistka a trénerka, ale je to na nej. Samozrejme, že už od narodenia je so mnou i s taťkom na futbalových ihriskách, kope už do lopty, trénuje s mojimi juniorkami, berieme ju na zápasy, ale má rada pohyb ako taký a venujeme sa i iným športom, takže uvidíme.

* Je veľa vecí, ktoré dotvárajú aj ten športový život, i ten na tej najvyššej vrcholovej úrovni, ty Oli si si zvolila pre svoj život aj futbal a rodinná pohoda ti ho umožňuje realizovať, je to určite zadosťučiňujúci pocit a radosť robiť to, čo máš rada, ide ti dobre a hlavne ako je pre tvoj naturel typické, si veľmi rada medzi ľuďmi, sedí to takto dáko?

- Myslím si, že je to presne tak. V prvom rade rodina – maminka, ocko a ty – sestra ste boli vždy pri mne, keď sa darilo i keď to zrovna nešlo, vždy pomôžete po všetkých stránkach a vďaka vám som mohla zažiť všetko to, čo už tu bolo spomínané. I teraz v Brne, keby som nemala partnera z oboru futbal, určite by som sa futbalu nemohla ďalej venovať ako trénerka, zaberá to veľa času, do toho naša dcérka, takže je vtiahnutá do futbalového kolotoča a spoločne to všetko zvládame. Takže pochopenie a pomoc od všetkých najbližších od rodiny je najdôležitejšia.

* A už len záverom: kam kráčaš slovenský ženský futbal? A čo by si preň ty Oli aj z postu reprezentačnej trénerky priala slovenskému ženskému futbalu?

- Verím, že kráča vpred. Priala by som mu, aby ho i predstavitelia mužských futbalových funkcionárov začali brať ozaj vážne, od zväzových cez klubových. Fanúšikovia si už cestu k nám našli, teraz by to chcelo ešte väčšiu podporu od sponzorov, aby aj dievčatá nielen na reprezentačnej úrovni, ale aj na klubovej boli docenené, mali vytvorené kvalitné podmienky pre ďalší rast a samozrejme tak aj tréneri od tých mládežníckych až po tých, ktorí sa venujú dospelým futbalistkám. Prajem slovenskému ženskému futbalu, aby sa dostal na veľké medzinárodné podujatia vo všetkých kategóriách, aby na celom svete vedeli, že aj na Slovensku máme vynikajúce futbalistky!

A ja už len doplním, že treba to vidieť, vidieť hrať dievčatá, vidieť hrať ženy a verte mi, budete žasnúť, čo všetko s loptou dokážu. Ich elegancia na trávniku, často spojená aj s typicky ženskou krásou, robia futbal v ich podaní veľmi príťažlivý. Ja som si pri sestre s futbalom dosť užila, raz som dokonca namiesto nej musela nastúpiť v prípravnom zápase a pre mňa to teda bol veľký zážitok, hoci i pre všetky spoluhráčky, ja jednoducho futbalový génius už nebudem, lopta je pre mňa príliš pomalá:-) a presne s týmto dôvtipom budem vždy vnímať veľkú futbalovú lásku mojej milovanej sestričky. Som rada, že ju mám a že si vybrala takýto pekný šport a hoci ocko nemal syna, predsa len má futbalistu. Ženský futbal je pekný, verte mi a ja ho budem vždy rada hrať i pozerať. Moja sestra je profíčka, ona ho hrá parádne a svoje remeslo odovzdáva ďalej ako trénerka, teraz už aj ako reprezentačná. Teším sa tomu spolu s našou rodinkou a prajeme jej veľa zdarov a úspechov slovenského ženského futbalu. A hoci je možno takou peknou popoluškou ten dievčenský futbal na Slovensku, predsa len je v ňom veľké kúzlo a čaro, ktoré stojí za to podporovať. A ja to kráskam vo futbalových kopačkách na zelených trávnikoch s futbalovou loptou z celej duše prajem. Nech sa darí slovenskému dievčenskému i ženskému futbalu.

„Všade sa utvorila vynikajúca partia ľudí, ktorá išla spoločnou cestou a hlavne všetkých spájal futbal!“ (Mgr. Oľga Kušnierová)


„Zelená je tráva, futbal to je hra a tá lopta guľatá, vec je záludná. Tak si každý z nás na ňu pozor daj, po zemi ju pekne kotúľaj. Píšťalka až na nás zavolá, kúzelnú silu má. Dnes tak ako zajtra i za týždeň, náš tím je pripravený – hej! Zelená je tráva, futbal to je hra a kto góly dáva, len ten vyhráva. Obranca na nás si pozor daj, rýchla kľučka a si stratený. Dnes je tá nálada sviatočná, pokrik znie víťazný, tisíce sŕdc už horí ňou, tou vášňou športovou. Hej! Zelená je tráva, futbal to je hra a tá lopta guľatá, vec je záludná. Tak celé svoje srdce doňho daj, večne bojuj a nič nevzdávaj. Zelená je tráva, futbal to je hra a tá lopta guľatá, vec je záludná. Len sa s tým chlapče nepáraj, ostrou ranou góly rozdávaj.“ (František Ringo Čech – Antonín Panenka, František Cipro a ďalší – Zelená je tráva)

„Je to vášeň, ktorá ti prúdi priamo v tvojich žilách. A je to pocit, keď si šťastný, že si prišiel. Je to okamih, keď si uvedomuješ, že si nažive. Je to vzduch, ktorý dýchaš, prvok ohňa. Je to kvet, ktorý dlho ovoniavaš. Je to sila, o ktorej vieš, že ju máš a takisto je to vnútorný strach, ktorý môžeš prekonať. Toto je orchester, rytmus a bicie. Com uma forca, com uma forca. Com uma forca que ninguem pode parar. Com uma forca, com uma forca. Com uma fome que ninguem pode matar. Je to zvuk tvojho neustále prúdiaceho života. Je to vietor pri tvojich nohách, vďaka ktorému lietaš. Je to prekrásna hra, ktorú si sa rozhodol hrať, keď si vstúpil do tohto sveta, aby si začal svoj deň. Ukážeš svoju tvár, vezmeš to dovnútra a kričíš a modlíš sa. Dnes to vyhráš pre seba a pre nás. Je to zlatá, zelená, žltá a sivá, červená a pot a slzy, láska, pre ktorú ideš. Hej! Com uma forca, com uma forca. Com uma forca que ninguem pode parar. Com uma forca, com uma forca. Com uma fome que ninguem pode matar. Forca forca forca … Bližšie k oblohe, bližšie cestou nahor, mais perto do céu, mais perto do céu! Com uma forca, com uma forca. Forca! Forca! Com uma forca que ninguem pode parar. Com uma forca, com uma forca. Forca! Forca! Com uma fome que ninguem pode matar. Forca! Forca! Poď!“ (Nelly Furtado, pieseň: Forca – Sila – Ukáž im to)

„Si dobrý vojak výberom bitiek. Zdvíhaš sám seba hore. Nasadni späť do sedla. Si v prvej línii. Všetci sa pozerajú. Vieš, že je to vážne. Dostávame sa bližšie. Toto nie je koniec. Je tu tlak, cítiš ho. Ale máš to všetko, ver tomu. Keď spadneš, vstaň, oh oh. A ak spadneš, vstaň, eh eh. Tsamina mina zangalewa. Pretože toto je Afrika. Tsamina mina eh eh. Waka waka, eh eh. Tsamina mina zangalewa. Teraz pre Afriku. Počúvaj svojho Boha. to je naše motto. Je tvoj čas žiariť. Nečakaj na líniu. Y vamos por todo. Ľudia zvyšujú svoje očakávania. Vydrž a nakŕm ich. Bež a pocíť to. Toto je tvoja chvíľa. Neváhaj. Dnes je tvoj deň. Cítim to. Pripravil si si cestu. Ver tomu. Keď spadneš, vstaň, oh oh. A ak spadneš, vstaň, eh eh. Tsamina mina zangalewa. Teraz pre Afriku. Tsamina mina, eh eh. Waka, waka, eh eh. Tsamina mina zanagalewa. Anawa aa. Tsamina mina, eh eh. Waka waka, eh eh. Tsamina mina zangalewa. Teraz pre Afriku. Django eh eh. Anawa aa. Všetci sme Afrika.“ (Shakira, pieseň: Waka Waka – Tanec, rýchlosť a rytmus ťa roztancuje)

„Aby na celom svete vedeli, že aj na Slovensku máme vynikajúce futbalistky!“

(Mgr. Oľga Kušnierová)

ZDROJ: www.ezahorie.sk

Ďalšie aktuality

25.08.2012 - Slovenky v Estónsku s cieľom zvíťaziť
24.08.2012 - Ženský futbal - watani
23.08.2012 - Ženský futbal má svoje čaro ... aj vďaka Eve Kolenovej
21.08.2012 - Príprava futbalistiek Unionu Nové Zámky je v plnom prúde
16.08.2012 - Spustenie novej verzie stránky
1.liga
Por. Tím Z V B
1. Bardejov 9 8 25
2. Slovan Bratislava 9 8 24
3. Myjava 9 7 21
4. Nitra 9 3 13
5. L. Košice 9 3 10
6. NŠK Bratislava 9 3 9
7. Trnava 9 1 6
8. Žilina 9 1 6
9. Banská Bystrica 9 1 6
10. Ružomberok 9 1 6